Previous   
Je škaredo a prší.
Chcem fotiť vonku, ale počasie sa toto leto nie a nie umúdriť.
Neustále prekladanie termínov a civenie na oblohu, sledovanie aplikácií na počasie vôbec nepomáha :D
A moja predstava o fotení len vonku, v exteriéri, pomaly mizne. Tak čo teraz?
Keď sledujem svoje deti, čo všetko dokážu vymyslieť, ako sa dokážu zababrať, vystrájať a dokonca aj pózovať, keď sú najviac roztatárené ... prečo nenafotiť istý typ reportáže?
Rodinnej reportáže :)
Onoho dňa sme sa vybrali na návštevu do Bytče. Že spojíme príjemné s užitočným, nafotíme krásne fotky detí pri Sobášnom paláci. No plány zožral pes vďaka počasiu a my sme skončili v byte :) Pravdepodobne to, čo uvidíte, nie sú klasické ateliérové fotografie. S pózami, pripravenými fotodoplnkami, fotoplátnami.
No viete čo?
Zistila som, že takéto fotenie je mi bližšie. Dokáže oveľa viac zachytiť emócie, skutočnú tvár detí, pocity, keď sa hrajú s vlastnými hračkami v priestore, ktorý im je najbližší, najdrahší. Vedia sa krásne uvoľniť, vedia vystrájať. A doma to tak nevadí, ako keď sa rozhodnú prekotiť pár statívov so svetlami alebo poťahať za šnúry fotoplátien... (aj my sme kedysi chodili do ateliéru - skvelého, fotky klasicky krásne - ale "výzva" pre syna, nás i fotografa, viem, o čom hovorím :D )
A tu je malá ukážka, ako dopadne skoro zrušené "fotosedenie" :D
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*

... a jedna spomienková s najmladšou Luckou ;)

Featured essays

... len pre seba

Koľko radosti v sebe ukrývam(e)? Koľko šťastia v sebe nosím(e)? A koľko .. . bolesti? .. . smútku? .. . rán? Roky pre vlastných, roky pre iných, no málo sebe .. . iba sebe venujem(e). A ak, potom sme .. . sebecké ... čudné .. . chladné… more